Valencia CF

História

História Valencie

 

Pí� sa 18 marec 1919. V centre hlavného mesta rieky Turie, v bare Torino vznikla idea vytvorenia futbalového klubu s názvom Valencia Club de Fútbol S.A.D. Prvý prezident Octavio Augusto Milego Díaz bol zvolený so �astím: hod mincou pomohol rozhodnú�medzi ním a Gonzalom Medinom Pernásom. Na hranie futbalu potreboval klub aj vlastný futbalový stánok. Kúpenie �adiónu bolo dohodnuté 16 januára 1923. Názov bol Mestalla. Vlastníkom pozemku bol Barón z Belleveru. Ked� klub nemal dos�peňazí, �adión si po�adal na splátky. A splácal dlh dobrými výsledkami. Mestalla bol drevený �adión. Na ihrisku dokonca nebola ani tráva, iba hlina. 20. mája 1923 sa hral prvý zápas na �adióne Mestalla. Proti Valencii stál mestský rival Levante. �adión bol pokrstený výhrou 1-0. Gól strelil Arturo Montes. Stal sa prvým hráčom, čo skóroval na Mestalli. Vý��k bol venovaný charitnému stredisku. Zápas sledovalo 17 000 divákov. V sezóne 1926-1927 u�bola na ihrisku tráva a bola vybudovaná nová hlavná tribúna.

Historicky prvá zostava týmu s prezývkou CHE alebo CHESter (čester) pozostávala z hráčov preva�e z Valencie: Marco, Peris, Julio Gasco, Marzal, Llobert, Ferré, Fernandés, Umbert, Martinéz Ibarra, Aliaga, Arturo Montes a Gomes Chuaneda. Valencia produkovala typ hry s dobrou obranou a rýchlym prechodom do útoku, čo im zostalo a�doteraz. Valencia sa po svojom vzniku rýchlo dostala do pozornosti médii a keď v sezóne 1931-1932 prvýkrát obliekli dres s ná�vkou na rukáve LFP, či� Lige de Futból Profesional, hneď v nej skončila na siedmom mieste. Najlep�e obdobie za�la Valencia v rokoch 1941-1947 keď sa stala trikrát majstrom �anielska a raz ví�zom �anielskeho pohára Copa del Rey. Valencia sa stala postupne tretím najúspe�ej�m týmom �anielska, keď vykukla spod nadvlády vtedy Atletica Madrid, Barcelony a Realu Madrid. Ďal�m úspe�ým obdobím boli roky 1961 a 1962 keď vyhrali dvakrát po sebe pohár UEFA.

Nová éra pre klub s Mestally nastala v sezóne 1992, ktorú začala ako Sporting Limited Company (niečo ako klub s ručením obmedzeným). Od roku 1992 začalo pä�rokov vežkých otrasov, behom ktorých nasledoval neodvratný úspech ekonomického mana�entu riadeného Arturem Tuzóne. Ale aj cez to prehra v Karlsruhe (UEFA) znamenala začiatok konca jeho pobytu na poste prezidenta Valencie. V sezóne 93-94 od�artovala Valencia skutočne dobre preto� sa rýchlo dostala na čelo La Ligy ale aj úspe�e pokračovala v pohári UEFA, kde nakoniec bola vyradená celkom Nantes, v pozadí stáli mladí futbalisti ako Loko, Makelele, Karembeu a Pedros. Toto leto podpísala valencia kontrakt s Predragom Mijatovičom ktorý bohu�až opustil klub za zlých okolností. Ako líder ligy nastúpila Valencia k odvetnému zápasu pohára UEFA,  prvý zápas vyhrala 3-1 ale v druhom Hidinkovy zverenci podžahli 0-7 a utrpeli najväč�u porá�u v histórii klubu! Hráči sa nedokázali z tejto prehry spamäta�a cez víkend podžahli v lige v Gijone.

Francisco Real, ktorý bol v tej dobe členom technického sekretariátu klubu vymenil Guusa Hiddinka s tím, � nemohol morálne vies�tým po piatich prehrách za sebou. Vymenil ho Héctor Núnez, uruguajský bývalý dobrý útočník ktorý v �s�esiatych rokoch hral za Valenciu. V riaditežstve začínali vznika�trhliny okolo financií, čo vyústilo a�k odchodu prezidenta klubu Tuzóna. Ten bol na krátku dobu vystriedaný Melchorem Hoyosem. Pri neskor�ch vožbách bol zvolený Francisco Roig. Behom tejto doby bola Lubovi Penevovi, hviezde týmu nájdená rakovina, s ktorej sa neskor�e �astne vyliečil. Vtedy e�e vežmi mladý Gaizka Mendieta prestúpil do Valencie, kde sa u�v prvých zápasoch ukázal v dobrom svetle a stal sa najväč�u hviezdou týmu v histórii. Deviateho apríla 1994 bol znovu zvolený do funkcie prezidenta klubu  Francisco Roig. Hned po príchode opä�zamestnal Guusa Hidinka do funkcie trénera a vyhodil Jesúse Martineze, riaditeža technickej prevádzky. Valencia sa upokojila a ukazovala lep� futbal aj lep�e výsledky. Ďal�m úlovkom Valencie bol vtedy reprezentačný brankár �anielska, Andoni Zubizarreta. V sezóne 95 si Valencia pri�a po výhru v pohári, aj keď kuriozitou bolo, � cez finále neviedol Valenciu �adny tréner. Najlep�e obdobie tohto desa�očia boli sezóny 1999/2000 a 2000/2001, keď sa prebojovali do finále LM ale v ani jednom neuspeli. Prvý krát nestačili na Real Madrid (0-3) a druhý na penalty s Bayernom Mníchov 1-1 a 4-5 na penalty. V súčasnosti patria k Európskej �ičke. Rok 2004 bol pre Valenciu znovuzrodením, keď vyhrali domácu ligu ako aj pohár UEFA vo finále s Olympique Marseille. Valencia má teraz a��sticu hráčov reprezentujúcu �anielsko a vtom aj vychádzajúcu hviezdu Davida Villu. Opiera sa hlavne o brankára Caňizaresa, argentínčanov Aimara a Ayalu potom Villu,Baraju,Albeldu,Vicenteho,Marchenu a Miguela. 

Ví�z ligy :1941-1942, 1943-1944, 1946-1947, 1970-1971, 2001-2002, 2003-2004

Copa del Rey: 6 1941, 1949, 1954, 1967, 1979, 1999

�anielsky superpohár : 1 1999

Recopa: 1 (1980)

UEFA: 3 1962, 1963, 2004

Európsky superpohár : 2 1980, 2004